Online árverések - eAntik

Pow esse site eh do caralho show de bqlaaoui achei as musicas que procurava eh ne3o tem aquelas vinhetas chave de cadeia que muitos sites tem, vou recomendar esse site aos meus amigos valewwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww

ai galera faz um mes que eu pcrruoo essa musica e nao consegui nem baixar algun cd que tenha ela e nem a musica se aguem souber me fale por favor e valeu o ome da musica e dubwire e os djs sao thomas gold e eric smax valeu abrae7o

tomas.333 hovored:aby som este dodal, rovnakou neolcignostou ako nahodny vznik komplexneho a do najmensich detailov ucelne prepracovaneho sveta mi pripada nazor, ze tento svet svtorila nekonecne dobra a laskava bytost..zahadou pre mna ostava, ako a preco tolko ludi, inak celkom rozumnych, dokaze stale verit tymto bludom, kazdou hodinou negovanym fungovanim tohto sveta.[]Dominik Reply:Februe1r 27th, 2011 at 15:48Pokfasim sa vniesť trochu svetla do tejto ze1hady. Kľfačom je ne1š prirodzenfd a univerze1lny inštinkt, silne9 tušenie či dokonca neutedchajfaca tfažba po čomsi dokonalejšom ako je usporiadanie ne1šho sveta. Se1m si vymenoval df4vody, pri ktorfdch poukazuješ na nepre1vosti a nespravodlivosti priamo zakf3dovane9 do podstaty sveta. Ako inak by si mohol urobiť tento fasudok, keby si v sebe nemal ideu o spravodlivejšom usporiadaned sveta voči ktorej existujfaci stav porovne1vaš? Mysledm, že by sme sa mohli zhodnfať v tom, že te1to idea nevyche1dza z tohto sveta už preto, že ho zo svojej podstaty prekračuje. Je pritom univerze1lnejšia ako sa zde1, nie je viazane1 len na ne1boženstve1. Rf4zne koncepty spravodlivej hume1nnej spoločnosti, pokusy odstraňovať utrpenie, biedu a nepre1vosť, nech vyznievajfa akokoľvek utopicky, sfa len ďalšedm pokračovanedm jej neuste1lych prejavov. Všade tam, kde sa snedvanie v jej duchu premened na skutočnosť, vidieť jej hmatateľne9 ovocie. Sne1ď najtypickejšedm predkladom je existencia demokraticke9ho usporiadania spoločnosti, ktorfd syste9movo odstraňuje nerovnosti medzi ľuďmi do miery neveddanej v celfdch predche1dzajfacich dejine1ch. Hoci to nie je na prvfd pohľad celkom zrejme9, je te1to idea motorom vfdvoja spoločnosti.Ak vieme, veda vo fyzike hľade1 jednotnfa tef3riu všetke9ho. Nikde nie je zaručene9, že take9 niečo vf4bec existuje; nemf4žeme sa odvole1vať na nič zrejme9, čo by take9to snaženie racione1lne potvrdzovalo. Každfd fyzik pracujfaci v tejto oblasti sa cedti nesvoj keď dostane ote1zku o zmysle a opodstatnenosti svojho snaženia, pokiaľ ote1zku kladie predsny racionalista. Odpoveď totiž nie je racione1lna ale vfdsostne inštinktedvna a esteticke1 fyzik jednoducho nedoke1že uveriť, že by chaos mohol zvedťaziť nad kre1sou jednoduchosti a usporiadanosti. Racionalita jeho postoja vyche1dza pre1ve zo zdf4vodnenia tfdmito pohnfatkami, intuitedvne jasnfdmi každe9mu z ne1s. Je to pre1ve silne1 intuedcia o jednote sveta a tfažba spoznať ze1konitosti sveta, aby sme pomocou nich doke1zali čo najlepšie naplniť onfa dokonalfa a spravodlivfa ideu. Vedci a aj my ostatned, častokre1t bez toho aby sme si to uvedomovali, napĺňame tak skrytfd ple1n zhmotňovania tejto idey.Ne1š svet nepozoste1va len z existujfacich danosted ale rovnako tak aj z existujfacich ideed, ktore9 sfa dostatočne silne9 aby ho doke1zali do istej miery meniť. No hranice sfa dosť jasne9 aby bolo zrejme9, že sa nedajfa bezo zbytku na tomto svete naplniť. Doste1vame sa tak do zvle1štnej situe1cie na jednej strane svet s celou svojou biedou, na druhej silne1 idea, ktore1 sa s nedm nedoke1že stotožniť. Ak by sa ne1m bezo zbytku podarilo zmieriť so svetom akfd je, dostali by sme sa na faroveň len o trochu vyvinutejšedch zvierat, ktore9 berfa svet takfd akfd je a podľa toho sa aj zariaďujfa. Človeka však od zvierat odlišuje pre1ve ten tvorivfd nepokoj vyche1dzajfaci z neoblomnosti jeho ideed.Tieto idey ale netvored človek ako sa často mfdlne hovored ale pre1ve naopak, ony tvoria jeho. Všetky majstrovske9 diela, katedre1ly siahajface do nebies, spoločenske9 pohyby, faspechy vedy a techniky vznikli jej pf4sobenedm. Prejavuje sa v onom povestnom ľudskom duchu’, ktore9mu bol vždy existujfaci svet prifazky. Odkiaľ sa však berie sila, čo ho vyživuje a de1va mu dokonca schopnosť svet meniť? Veď seddli v našich hlave1ch a my sme koniec-koncov tiež sfačasťou sveta. Bojuje vari idea proti svojej vlastnej podstate? Tento rozpor sa de1 podľa mňa vyriešiť len tak, že musedme rozšedriť svet nielen na existujfaci stav ale aj na možnfd svet, teda potencie1lne existujfaci. Svet nevnedmam ako raz danfd stav ale skf4r ako proces. Negovanie fungovania sveta je preto do istej miery opre1vnene9, no mf4že to byť zradne1 cesta. Je to podobne9 ako prejsť na druhfd breh rieky po lane; chybnfd krok a pade1me dole. Čo však robiť, keď ine1 cesta nie je a duch nalieha?Slove1 o nekonečnom dobre a le1skavosti Boha sa nedajfa che1pať v ľudskom zmysle, každfd deň ne1s presviedča o opaku. No oslovujfa ideu v ne1s, ktore1 predstavu dobra pozne1 df4verne; pozne1 ju df4verne cele9 ľudstvo v celfdch svojich dejine1ch. Je natoľko žive1, že sme radšej schopned uveriť v nejakfd jej doposiaľ nezne1my vfdznam ako sa jej vzdať. Nekonečne9 dobro je už len predĺženedm prirodzenej tendencie k dobru do nekonečna, čedm sa zmened na cieľ ku ktore9mu sa de1 zmysluplne smerovať.O tom, že dobro je často niečo ine9 ako si bežne predstavujeme, sa mf4žeme presvedčovať dennodenne. Dobro egoistu, ktorfd si ne1rokuje neprimerane9 vfdhody na fakor ostatnfdch je dobrom za ktore9 ho on nepochybne považuje. No take9to dobro mu, v ze1ujme ostatnfdch, nemf4že byť dlhodobo dopriate. Trve1 istfd čas, pokfdm pochoped, že dobro v tomto vfdzname by sa postupne obre1tilo proti nemu a nič dobre9 by viac neprežedval. Mf4že dospieť až k pochopeniu, že to čo mu spf4sobilo dočasne9 zlo a nepredjemnosti bola len cesta k hlbšiemu pochopeniu dobra, čo mu v konečnom df4sledku prinieslo viac šťastia ako zotrve1vanie na pf4vodnej predstave zdanlive9ho dobra postupne vedface k osobnej katastrofe. Proble9m je, že nevieme vždy povedať, čo to dobro je a často ho stotožňujeme len s predjemnfdm pocitom dobra. Vyzere1 to tak, že dobro (i to osobne9) je viac ako len pocit šťastia. Šťastie videdm skf4r ako čerešňu na torte, ktore1 sa de1 naplno vychutnať až po zjedened torty. Inak by zrejme aj tu platilo stare9 zne1me čo ľahko prišlo, to ľahko odišlo.[]humanista Reply:Februe1r 27th, 2011 at 18:48Len niekoľko pozne1mok.Prečo me1š ze1ujem zaťahovať do ne1šho bytia niečo skryte9, tajomne9, čo nepoche1dza z tohoto sveta? Ako si na to prišiel? Veď takfdto postoj, ne1zor je živne1 pf4da pre nezmyselne9 ne1boženstve1, ktore9 ľuded balamutia. Me1m za to, že idea dobra vyche1dza z ne1šho bytia, rozvinute9ho vedomia a intelektu aj čo sa tfdka demokracie a infdch aj socie1lnych a humanistickfdch ideed. Tfaha po poznaned, zvedavosť, radosť s poznania mf4žu byť hnacedm motorom našej kreativity v oblasti pozne1vania života a okolite9ho sveta. Idei sfa produktom ne1šho mozgu a nemajfa žiadny abstraktnfd pf4vod.[]Dominik Reply:Februe1r 28th, 2011 at 10:54 Nie z tohto sveta’ che1pem ako nie zo sveta javov, ako ho vnedmame’. V ňom sa určite neskrfdva odpoveď na ote1zku prečo je pre1ve takfd akfd je. Tfato ote1zku si občas kladie každfd, kto sa s okolitfdm svetom dostane do rozporu. Ak teba netre1pi alebo si pred ňou zakrfdvaš oči, to ešte neznamene1, že neexistuje alebo neme1 zmysel. Jednoducho na ne1s doľahne, či chceme alebo nie, nepfdta sa na ne1š ne1zor.Konštatovanie, že veci sfa tak ako sfa a všetko čo existuje je prirodzene9′ nepovažujem za odpoveď. Ak by to bolo totiž tak, potom by neexistovali rozpory medzi vonkajšou realitou a jej osobnfdm vnedmanedm. Nie sme stroje, čo realitu len kopedrujfa, prispf4sobujfa sa jej a neosobne ju konštatujfa. Život prežedvame, čo znamene1, že vonkajšiu realitu konfrontujeme s tou vnfatornou v ne1s, ktore1 je sedce našou vfdbavou ale určite nie našim vfdtvorom. Ak sa ocitneš medzi tfdmito realitami ako medzi dvoma mlynskfdmi kameňami, potom ti bude jasnejšie o čom hovoredm.Neviem odkiaľ me1š ne1zor, že idey sfa produktom ne1šho mozgu, zrejme ďalšia z materialistickfdch povier dnešnej doby. Asi si chcel povedať, že idey sfa prejavom vedomia, ktore9 me1 fazky sfavis s mozgovou činnosťou. To ale neme1 nič spoločne9 s pf4vodom ideed.[]humanista Reply:Februe1r 28th, 2011 at 13:34No ja neviem ake9 idei me1š na mysli, ktore9 by neboli produktom ne1šho vedomia, mozgovej činnosti, intelektu a nie sfa sfačasťou a produktom ne1šho bytia, odrazom diania v ne1s a okolitom svete? Myšlienka všeobecne9ho dobra, zdravia, primerane9ho blahobytu pre všetkfdch, kultfarneho prostredia, vyžitia, mieru, predsa neprišla z neba ako to niektored predpokladajfa , ale je produktom re1cia poche1dzajfaceho z ne1šho mozgu. More1lni sme nie preto, že si to žele1 iluzf3rny boh, ale že je to vfdhodne9 a potrebne9 pre prežitie ľudstva. Určite každfd z ne1s prežedva situe1cie, keď to čo sa deje, čo prežedva, nespĺňa jeho očake1vania, ale takfd je život. Ak mf4žme čosi v pozitedvnom smere zmeniť treba sa o to usilovať ak nie, musedme sa prispf4sobiť.[]tomas.333 Reply:Februe1r 28th, 2011 at 19:02tu musim suhlasit s dominikom, opat realita nepusti. Vsetky resp. drviva vacsina noabozenstiev, je len priamo nevyslovenou otazkou preco ? Preco takto, preco nie inak? Inymi slovami, rozpor medzi realitou, fungovanim človeka, tfdmto svetom a tfdm, čo jeho vedomie považuje za dobre9..Dobrovolna pohlavna zdrzanlivost, ako ju hlasali a dodrziavali katari, gnostici, rozne mnišske re1dy, sľuby pokory a chudoby, idfa priamo proti evolučnfdm požiadavke1m, priamo a v zasadnom smere rozbijaju železnfd prikaz, ktorfdm sa vačšina ludstva riadi. Idu proti zaujmu konkretneho individua a zelenemu zakonu mnozit sa a prezit, aj na ukor druhych. Otazka, ktoru kladie dominik je otazka relevatna a kazdy poctivy ateista, humanista, a podobny, by mal na nu dat uspokojivu odpoved. Tvoj zaver, ze ak sa nam toto nepaci, mozme to zmenit, resp. taky uz je zivot a naco sa tomu čudovať, uvedenu otazku vobec neriesi. Naopak od nej uteka, zameta ju pod koberec..Ta totiz znie PRECO sa niekomu nepaci system, ktory ho stvoril. System, ktoreho vyrazom a dosledkom je on sam. Jeho intelekt, povodne urceny k sluzbe voli prezit, mnozit sa, atd. sa dostava do rozporu s touto volou samou. NECHCE JU. Zvierata taketo nieco nezazivaju, konaju pudovo, instinktivne s absolutnpu podriadenostou zakonu mnozit sa, prezit, jest, za cenu cohokolvek. Ako roboti. Kona tak aj x ludi. Mentalny stav budhistickeho mnicha, postiaceho sa az na okraj prezitia a zijuceho v pohlavnej zdrzanlivosti, cim sa absolutne vymyka zakonu, ktory by ho mal ovladat, teda priamo popierajuceho darwinisticky princip, nevysvetlis pomocou ziadnej evolucnej poucky. Otazkou zatial uspokojivo mne nezodpovedanou, je CO je to v cloveku, co ho nuti sa protivit pohlavnej tuzbe, prekonavat pudy a hormony? Odkial sa to v nom vzalo?.Ludia, ktori neuznavaju nic len hmotu a nejake zakony davaju len odpoved na otazku, CO v nas to chce prezit, mnozit sa, atd. Vobec ale neriesia otazku, PRECO to chce. Preco chce zivot pretrvavat? Jedine, co vedia popisat je, ako funguju zakony tohto sveta. To je ale otazka nepodstatna, otazka podruzna, otazka pre cloveka s malymi narokmi ohladne pochopenia. Zasadna otazka totiz znie PRECO funguju prave takto? CO vyjadruje ich fungovanie.[]tomas.333 Reply:Februe1r 28th, 2011 at 19:42kurniksopa odoslalo mi to skor, asi pisem dlhe komenty. Veda do najmensich podrobnosti skuma zakony ktore platia v hmote, skumame genom cloveka, odhalujeme zakony, castice ktore existuju, pravidla, ktore platia v hmote, atd. Co je samozrejme mimoriadne prospesne preto, aby sa clovek v tomto systeme vedel co najlepsie zariadit a vedcom patri za to uznanie. Co mi ale pripada mimo misu je, ze tymtio svojimi vyskumami chce veda argumentovat unisono voci metafyzickym potrebam cloveka..Filozofie a nabozenstva, vyjadrujuce potrebu metafyziky u cloveka odpovedaju na otazku, ktora je o parnik predtym. A ta znie PRECO su pravidla take ake su? Preco nie su ine? PRECO sa chce gen mnozit? Preco chce zivot pretrvat? CO je to, co zije v milion zivocisnych druhoch, vratane cloveka a prejavule sa volou zit, prave takto. Preco to chce prave takto. CO je samotna vola zit? A k tomu patri aj otazka, PRECO clovek citi rozpor medzi realitou a jeho predstavami, pomerne casto a pomerne ostro? CO to v nom citi ten rozpor, COHO je to vyjadrenim a ODKIAL sa to v mozgu,ktory by mal sluzit tuzbe zit a prezit za kazdu cenu, berie?.Ak dokazes dat odpoved na jedinu tuto otazku co zatial ziadny vedec uspokojivo nedal, potom mozmeme vsetky fiolozofie a aj samu metafyzicku potrebu cloveka, ktorej vyjadrenim su nabozenstva, priradit evolucii. Vsetci len krcia plecami a dokola vysvetluju zakony hmoty, ktore platia do najmensich podrobnosti, az po miniaturne castice, resp. melu o genoch a memoch a ich systeme na co sa ich ale nikto nepyta! Otazka totiz znie, PRECO su tie zakony take ake su? Preco je gen taky aky je, PRECO chce to co chce a PRECO nechce nieco ine?.Ze je to vyhodne pre prezitie? To je akoze odpoved? Otazka znie PRECO ma byt pre zivot vyhodne prezitie a pretrvavanie v tomto systeme? A JE to vobec vyhodne, aj ked hormony a cela bytsost cloveka k tomu pudi? Dokola sa tupo mnozit jak trotl, bojovat cely zivot s nastrahami, splodit decka, ktore budu opakovat to iste od zaciatku, furt dokola a dokola, v procese byt vystaveny vplyvu nahodnych kombinacii genov, zakonov, ktore neovplyvnis, atd., ma byt akoze z objektivneho hladiska vyhodne? Preco? Pre koho? Gnostici, katari, budhizmus, sufizmus, manicheizmus aj rane krestanstvo a podobne smery tuto otazku riesia a rozoberaju, davaju na nu svoju odpoved. Nehovorim, ze vycerpavajucu a spravnu ale riesia ju, neboja sa jej. Veda krci plecami a jak male, nevedome a soplave decko opakuje svoje v tomto smere SMIESNE neargumenty a este ma tu drzost napadat filozofie a im vycitat rozpravky ?[]humanista Reply:Februe1r 28th, 2011 at 21:16Trvale1 odpoveď ne1boženstiev, nič ale nehovoriaca,neriešiaca, na ote1zku prečo?, je BOH.Me1š dojem, že je to zmysluplne9 riešenie, keď na položenfa ote1zku odpovede1me niekoľkotisedcročnou odpoveďou vyhladdovenfdch hebrejskfdch nome1dov, tfalajfacich sa po Egypte a strednom vfdchode, hmfdriacich sa prorokmi, priamokomunikujfacich s vymyslenfdm bohom? A o toto sa opierajfa ne1boženstve1. Sfa to ozaj len rozpre1vky, ale ak ich doste1vaš do tvojho vedomia v fatlom veku cez autoritu svojich rodičov a neskf4r cez domnele9 cirkevne9 autority, ste1vajfa sa pre teba pravdou. Toto je mf4j ne1zor na tvoj obsiahly text.Dominik Reply:Februe1r 28th, 2011 at 21:35Humanista, ak ne1boženstvo nič nerieši, ake9 sfa potom tvoje odpovede na Tome1šove ote1zky?humanista Reply:Marec 1st, 2011 at 15:02Ote1zky čo? a prečo? patri celkom prirodzene k sebe. Ak vieme celkom dostatočne odpovedať na ote1zku čo je život?, odpoveď prečo žijeme?, treba, zde1 sa, dlhšie hľadať. Moja odpoveď by bola jednoduche1 lebo chcem žiť a te1to odpoveď vyplfdva z mojej genetickej vfdbavy ktorfa som zdedil od svojich predkov a postupne retrospektedvne až na počiatok života tu na Zemi. Možno takfdmto postupom by sme sa dozvedeli prečo je v živočedchoch zakf3dovane1 tfaha po živote. Rovnako veda postupuje pri skfamaned predrodnfdch ze1konov. Ak vieme, že dve hmotne9 telese1 sa priťahujfa a tfato ze1konitosť pomenoval Newton gravite1ciou ale Einstein sa cez tef3riu relativity pokfasil odpovedať na ote1zku prečo?,a dokazateľne spre1vne cez zakrivenfd priestor, ak sa v ňom nache1dzajfa hmotne9 polia. Čiže hľadanie racione1lnych, vedeckfdch, odpoveded na mnohe9 prečo?, je proces, ale mysledm si že pri tomto hľadaned neme1 miesto metafizyka.tomas.333 Reply:Marec 1st, 2011 at 19:49Ehm, takze tvoja odpoved na otazku, preco chce gen prezit, resp. kde sa vo velkom tresku, nekoordinovanom, samovolnom vybuchu, vzal tento zelezny zakon a preco je prave takyto a nie iny aj v tebe je ehm, ze si ho takyto zdedil po svojich predkoch? K argumentom zacinajucim a konciacim mozno sa ak dovolis ani nebudem vyjadrovat. Einstein nikdy neodpovedal na otazku preco v metafyzickom zmysle. Na NIC. Einstein cely zivot hladal len odpovede PRECO v tomto systeme, inymi slovami objasnoval principy a kauzalne suvislosti v tomto systeme. Po lopate: AK v tomto systeme A, tak v tomto systeme B. Alebo pricinou A v tomto systeme je B. Riesil len zakony platiace v uzavretej nadobe. Metafyzika riesi otazku PRECO VOBEC TENTO SYSTEM, PRECO takato nadoba A PRECO NIE INA. Preco ma nadoba takyto tvar a preco v nej platia taketo zakony a nie ine. Ked poctivo a uprimne skumas zivy, impresionisticky obraz, citis z neho naladu maliara, vidis z neho, co ten tvorca chcel obrazom vyjadrit a preco je ten obraz taky aky je. Otazky ako a kolko tahov stecom urobil, ako konkretne miesal farby, kolko tahov stecom bolo treba, su otazky podruzne, nevyznamne, podstatna je IDEA. A tento zivot a svet je sakra zivy/impresionisticky. Pre vnimaveho cloveka az moc.Dominik Reply:Marec 2nd, 2011 at 21:18Tvoje prirovnanie k obrazu mi pripomenulo jeden podobnfd Nietszcheho vfdrok Keď predde vedec k obrazu, začne merať rozmery a skfamať farby. Keď predde k obrazu filozof, snažed sa pochopiť čo nedm chcel maliar vyjadriť.

salam . agha ghable inke akstao toye .. sare nor ya balaye zanjir roberoye arash ya balaye nor begiri polesho biar bede dadash . donbaletan. biar polo bede lot nemidim.(: aksat bahal bood